Apligraf – biologická liečba nehojacich sa rán
Dlhodobo nehojace sa rany sa vyskytujú pri ochoreniach ako epidermolysis bullosa nazývaným tiež choroba motýlích krídel, diabetická noha alebo bercov vred – vred predkolenia. Na Slovensku je asi iba 30 pacientov s chorobou motýlích krídel, omnoho väčšiu skupinu, pre ktorú má nová liečba veľký potenciál, tvorí približne 19 000 pacientov s cukrovkou, ktorí majú komplikácie vo forme diabetickej nohy.
Doposiaľ sa pri dlhodobo nehojacich sa ranách používal len špeciálny zdravotnícky materiál a lieky, ktoré iba potláčali priebeh ochorenia a nie vždy pomohli. Odteraz máme k dispozícii novú kategóriu liečivých prípravkov – biologický implantát na báze kože (Apligraf), ktorý stimuluje vlastný hojaci sa proces kože.
Pri bežnom hojacom procese sa rana zmenšuje každý týždeň o 10-15 %, alebo o viac ako 50 % za jeden mesiac. Nehojace sa rany sú otvorené rany, ktoré sa z rôznych dôvodov nehoja. Vredy pri diabetickej nohe alebo žilové vredy predkolenia sú najčastejšie chronické rany, ktoré zhoršujú mobilitu pacienta, majú negatívny dopad na kvalitu jeho života a môžu viesť až k amputácii končatiny. Dobrou klasickou liečbou pozostávajúcou z čistenia, liečenia infekcií a vonkajšej kompresie sa rany môžu zaceliť. No až u tretiny chronických rán klasická liečba nestačí a je nutné zvoliť sofistikovanejší postup.
„Podstatou novej biologickej liečby sú živé bunky ľudskej kože, ktoré sú v špeciálnej forme aplikované na nehojace sa rany. Ide vlastne o kožný implantát zo živých buniek s obdobným zložením ako samotná ľudská koža.Ten po položení na ranu uvoľní do rany tzv. rastové faktory, ktoré znovu naučia vlastnú kožu pacienta, aby sa zahojila,“ vysvetľuje princíp biologickej liečby Stefan Kaelin, riaditeľ pre Európu americkej spoločnosti Organogenesis, ktorá kožné implantáty vyrába. Kožný implantát je podobne ako ľudská koža zložený z dvoch hlavných vrstiev: epidermis a dermis. Oba typy buniek, z ktorých sa skladajú tieto vrstvy implantátu, pochádzajú od novorodencov. V USA bolo doteraz aplikovaných viac ako 200 000 liečebných kúr. Okrem USA sa liečba používa zatiaľ iba vo Fínsku, Švajčiarsku a v Južnej Afrike.
Kožný implantát môže aplikovať iba špeciálne vyškolený lekár – chirurg, dermatológ alebo diabetológ, ktorý je odborníkom na liečbu nehojacich sa alebo ťažko sa hojacich rán.
Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., vidí v novej liečbe veľký potenciál hlavne pre pacientov s diabetickou nohou. Ako povedal, „mnohé kožné defekty pri diabetickej nohe sa hoja veľmi pomaly, niekoľko týždňov aj mesiacov. Nielenže nemá tendenciu k zahojeniu, ale naopak, ešte sa zväčšuje.
Keďže každý kožný defekt je vstupnou bránou pre infekciu, ktorá preniká do hlbších štruktúr a deštruuje štruktúry nohy, jediným riešením je mnohokrát amputácia. Hlavným prínosom novej biologickej liečby je urýchlenie zhojenia a obnovenie tendencie k hojeniu aj takých defektov, ktoré túto schopnosť akoby už stratili. Je teda reálny predpoklad, že vďaka novému spôsobu liečby sa zníži počet amputácií pre diabetickú nohu.“